Ako dieťa naučiť, aby si vážilo svoje hračky
Polámané kolieska na autíčkach, bábiky bez rúk a knižky počmárané fixkami. Vyzerá to podobne aj vo vašej detskej izbe? V tom prípade vitajte medzi rodičmi, ktorých deti si nevážia svoje hračky. Takýto prístup k materiálnym veciam v detstve je však základom nevďačnosti a laxného postoja k hodnote peňazí v staršom veku. Ako to zmeniť?
S nákupom hračiek to nepreháňajte
S výbavou hračiek jedného dieťaťa by sa ešte pred pár rokmi vyhrala celá škôlka. Je všeobecne známe, že dnešné deti majú niekoľkonásobne viac hračiek ako potrebujú. Skúste ich množstvo nejakým spôsobom redukovať. Kupujte dieťaťu hračky len pri príležitosti sviatku alebo za zásluhy. Dieťa by malo vždy vedieť, prečo hračku dostalo. Ak mu kupujú darčeky aj iní členovia rodiny, dohodnite sa s nimi. Môžu mu okrem hračiek darovať iné užitočné veci ako oblečenie alebo školské potreby. Dieťaťu nechajte k dispozícii len niekoľko hračiek, s ktorými sa hrá. Všetky ostatné odložte. Po čase mu môžete niektorú z nich dať alebo ich darujete iným deťom. Vždy keď pribudne nová hračka, jednu by ste mali odložiť. Vysvetlite dieťaťu, že toľko hračiek nepotrebuje a ak bude niektorú hračku chcieť, vždy si ju bude môcť od vás vypýtať.
Buďte dieťaťu vzorom
Dieťa sa najviac učí z pozorovania svojich rodičov. Ako sa správate k materiálnym veciam vy, tak sa bude správať i ono. Jeho hračky, ale ani iné predmety v byte nehádžte a nebúchajte s nimi. Vážte si to, čo máte. Ani v návale hnevu sa neuchyľujte k ničeniu a rozbíjaniu. Vaše dieťa si podobné spôsoby veľmi rýchlo osvojí. Ukazujte mu, že sa tešíte z každej maličkosti, ktorú dostanete. Jeho kresbičky si vystavujte na chladničku, jeho výtvory z plastelíny do vitríny.
Rozlišujte medzi nehodou a úmyslom
Čo si budeme nahovárať, hračka sa niekedy pokazí i bežným používaním. V takom prípade za to dieťa jednoducho nemôže. Nekarhajte ho, ale vyjadrite svoju ľútosť nad tým, že je hračka zničená. V prípade, že dieťa hračku pokazilo zámerne, malo by toto správanie mať isté, pre dieťa nepríjemné, dôsledky. Nemáme na mysli nijaké závažné tresty. Niekedy len postačí, ak dá rodič jasne najavo, že hračky sa ničiť nesmú. V iných prípadoch môžete pristúpiť k odobratiu inej hračky alebo k pridaniu činnosti. Napríklad za to, že úmyselne rozbil autíčko si musí teraz všetky ostatné autá poumývať a poukladať. Pamätajte, že takéto dôsledky by mali prísť okamžite po tom ako dieťa hračku zničilo. Ak sa ho rozhodnete „potrestať“ až o pár hodín, bude to neúčinné. Dieťaťu vždy celú situáciu vysvetlite. Ak neviete, či dieťa pokazilo hračku nehodou alebo úmyselne, spoľahnite sa na jeho vysvetlenie. Je možné, že vám zo strachu klame, ale neoprávnený trest vnímajú deti ako bezhraničnú nespravodlivosť. Nikdy dieťa netrestajte, ak si nie ste istí, že ho obviňujete právom.
Pokazenú hračku nikdy nenechajte bez povšimnutia
Každú hračku, aj maličkosť, s dieťaťom patrične „oplačte“. Vždy sa pýtajte, ako sa hračka pokazila, vyjadrite svoju ľútosť nad jej zničením, prípadne môžete spomenúť i osobu, ktorá mu hračku darovala. Samozrejme, nezachádzajte do krajností. Nechcete predsa u dieťaťa vyvolať prehnané výčitky svedomia. Len dieťaťu pripomeňte, že hoci ide o materiálnu vec, je to škoda, ak sa zničí. A že človek, ktorý mu ju daroval vynaložil isté úsilie a prostriedky, aby mu ju mohol dať. Tiež mu pripomeňte, že nabudúce by sa malo správať k svojim hračkám inak. V poslednom bode buďte konkrétni. Vyjadrenie „správať sa inak“ deťom nič nehovorí. Povedzte dieťaťu jasne, aby hračky nehádzalo, aby ich netrhalo alebo aby s nimi nebúchalo.
Fotografia: © bigstockphoto
