Ako uplatňovať princípy terapie hrou v domácom prostredí

Je nádherné, ak sa dieťa hrá. Do hrových scén premieta svoje fantázie, myšlienky a emócie. Dieťa, ktoré sa vie hrať je zdravšie, pretože hrou vypovie všetky bolesti, krivdy a strachy, ktoré sa dotýkajú jeho citlivej detskej duše a ktoré nevie interpretovať inak. Na týchto princípoch je postavená terapia hrou, ktorej podstatu môžete aplikovať aj doma s vlastným dieťaťom.

Čo je terapia hrou

Podstata techniky spočíva v pravidelnej hrovej polhodinke dieťaťa a rodiča. Dieťaťu ponúkneme hračky, do ktorých môže premietnuť svoje fantázie, strachy, bolesti a krivdy. Dôležitou podmienkou je duchom prítomný rodič, ktorý sa stáva súčasťou hry dieťaťa, počúva ho a snaží sa vcítiť do jeho prežívania.

Pre koho je terapia hrou určená

Princípy terapie hrou môže aplikovať každý rodič, ktorý má záujem skvalitniť svoj vzťah s dieťaťom. Výborným pomocníkom je aj pri deťoch s výchovnými a emočnými problémami. Vhodnou vekovou skupinou sú deti od 2,5 do 10 rokov. Terapia hrou je však veľkým prínosom aj pre rodiča, ktorého obohatí o základné výchovné zručnosti, akými sú empatické počúvanie, zadávanie hraníc a rozpoznávanie potrieb dieťaťa.

Návod, ako zorganizovať hru s dieťaťom

• Jedna terapeutická hra trvá 30 minút. Rodič dieťa dopredu oboznámi s časovým plánom. Päť minút pred koncom dieťa upozorní, že o chvíľu sa ich terapeutická hra končí.
• Miesto na hranie musí mať svoje hranice, ktoré dieťa rešpektuje. Môže to byť napríklad jedna izba alebo deka či koberec, na ktorom rodič rozloží terapeutické hračky.
• Rodič zabezpečí nerušené prostredie. Počas hrovej polhodinky sú spolu len on a dieťa.
• Po ukončení hry dieťa uloží hračky späť do krabice. Rodič ho upozorní, že všetky hračky tam na neho počkajú a žiadnu z nich si nemôže vziať.

Dôležité: Presné dodržiavanie pokynov je nevyhnutné pre dosiahnutie výsledného terapeutického efektu.

Aké hračky budete potrebovať

Hračky pôsobia pri hrovej terapii ako symboly, ktoré oslovujú psychiku dieťaťa. Odporúčané symboly by mali byť rovnako k dispozícii pre chlapcov aj pre dievčatá.

Odporúčaný je nasledujúci zoznam hračiek:

bábika, kojenecká fľaša, nočník pre bábiku, záchod pre bábiku, domček pre bábiky so zariadením, rodina malých bábik, domáce a divé zvieratká, drak, rodina zvieratiek, drevené kocky, lekársky kufrík, plastoví vojačikovia, autíčka, telefón, pištoľ a náboje, farbičky a papiere na kreslenie, plastelína, maňušky, boxovacie vrece

Hračky nemusia byť nové a luxusné. Dôležité je, aby sa, samozrejme okrem domčeka pre bábiky a boxovacieho vreca, zmestili do krabice. Voľte teda menšie hračky.

Správanie rodiča počas hry

Vaše správanie je popri hre a hračkách ďalším dôležitým terapeutickým prostriedkom. Musíte sa na dieťa naladiť, byť s ním v kontakte, plne prítomný v situácii tu a teraz.

V hre sa nechajte viesť dieťaťom. Dieťa si vyberá hračky, riadi hru a rodič ho nasleduje. Povedzte dieťaťu, že ho budete počúvať a hrať sa s ním tak ako povie. Nič nerobte z vlastnej iniciatívy. Keď vám dieťa nedáva pokyny, spýtajte sa ho, čo máte povedať či urobiť alebo čakajte. Týmto správaním zabezpečíte pre dieťa slobodný priestor, do ktorého bude premietať svoje psychické obsahy. Nikdy dieťa nekritizujte a nepoučujte ho, ako sa má hrať.

Ďalším dôležitým prvkom je komentovanie aktivity dieťaťa. Verbálne popisujte to, čo vidíte, že dieťa robí. Nedomýšľajte si. Hovorte len to, čo naozaj vidíte. Nevkladajte do aktivity dieťaťa svoj vlastný obsah. Ak napríklad dieťa zoradí vojačikov, poviete: „Zoradil si vojačikov“ nie „Pripravuješ ich na boj“. Komentovaním dávate dieťaťu najavo, že ho pozorne vnímate a ste s ním.

Vyššou úrovňou komentovania je tzv. reflektovanie, pri ktorom sa rodič snaží prepojiť správanie dieťaťa s emóciami. Napr. „Tešíš sa, že sa ti podarilo zoradiť vojačikov.“ Reflektovanie pomáha dieťaťu získať vhľad do vlastného prežívania. Emócie dieťaťa sa však v žiadnom prípade nesnažte riadiť alebo potláčať. V hernej terapii je dovolené vyjadriť každú emóciu aj hnev.

Zadávajte jasné a nemenné hranice. Dieťa sa môže hrať ako chce, ale musí byť splnená zásadná podmienka. V žiadnom prípade nemôžete dovoliť, aby dieťa ublížilo vám alebo sebe alebo aby vedome ničilo hračky. V tom prípade zadajte jasne formulovanú hranicu. Ak na vás napríklad dieťa mieri zbraňou, povedzte mu: „Ja nie som na strieľanie, strieľať môžeš do vojačikov.“ Ak mu niečo zakážete, vždy mu ponúknite náhradný objekt. Ak dieťa neposlúchne, použite tzv. dvojité ohraničenie. Chyťte ho za ruky, pozrite sa mu do očí a hranicu zopakujte.

Fotografia: © BigStockPhoto.com